SME NA DOBREJ CESTE K LEPŠÍM CESTÁM

K opravám regionálnych ciest a mostov sme pristúpili zodpovedne. Dlhodobo vnímame, že ide aj o prioritu pre obyvateľov, ktorí po cestách II. a III. triedy denne dochádzajú do práce, do školy alebo za zážitkami.

Prvým nevyhnutným krokom, ktorý sme urobili po nástupe do župy, bolo poupratovať v Správe a údržbe ciest TTSK, ktorá má na starosti regionálne cesty a mosty. Vďaka jej dobrému manažérskemu vedeniu sme stransparentnili verejné obstarávania, v dôsledku čoho sme výrazne znížili ceny stavebných prác. Vo výsledku sme opravili takmer dvakrát toľko ciest za takmer polovicu nákladov na meter štvorcový, ako tomu bolo v minulom období.

Ukážme si to na konkrétnych číslach. Kým v období rokov 2014-2017 bolo opravených a zrekonštruovaných 512 796 m2 v priemernej cene 43 €/m2, v období rokov 2018-2021 sme zrekonštruovali 788 833 m2 za 25 €/m2.

Musím zdôrazniť, že sme tento úspech dosiahli napriek dvojcifernému nárastu inflácie a nákladov na vstupy, či už ide o mzdy alebo ceny stavebných prác, či materiálov.

Opustili sme zvyk náhodných opráv. Urobili sme audit a zaviedli zber dát. Na ich základe sme pristúpili k strategickému plánovaniu. Rozhodoval najmä technický stav konkrétnych úsekov, ale zohľadnili sme aj regionálne priority. Nie dojmy, politické preferencie, či “kamarátšafty”. Zamerali sme sa na zvýšenie bezpečnosti a komfortu motoristov, ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov a cyklistov. S tým súviselo aj posilnenie projekčných kapacít SÚC TTSK.

Dali sme si záležať aj na nastavení zmluvných podmienok. Dbáme predovšetkým na kvalitu prác, v rámci čoho požadujeme minimálne päťročnú záruku. Stavby chodíme pravidelne kontrolovať už počas ich priebehu. Niekoľko úsekov sme na prvý raz odmietli prebrať respektíve sme ich reklamovali, keďže nevyhovovali našim prísnym štandardom a princípu hodnoty za peniaze. Veľa roboty, ktorú na prvý pohľad nevidno.

Investície vo výške 72,5 miliónov eur sa týkajú 165 úsekov ciest a mostov vo všetkých okresoch v celkovej dĺžke 208 kilometrov. Naplno sme pri tom využili aj potenciál končiaceho sa eurofondového obdobia.

Špeciálnu starostlivosť sme venovali mostom, čo nebolo v minulosti zvykom. Sú problémom na celom Slovensku, aj v zahraničí. Ohrozujú tak životy a zdravie obyvateľov, ako aj plynulosť cestnej premávky v prípade nutnosti ich náhlej uzávery. Tomu sme sa chceli vyhnúť a aj sa nám to darilo.

Systematicky sme pristúpili k preventívnym prehliadkam mostov. Len minulý rok sme ich urobili stovku. A tento rok v rovnakom tempe pokračujeme. Opravy postupne zaraďujeme do investičného plánu a realizujeme. A nie je to jednoduché, populárne, ani lacné. Množstvo projektov sa nezaobíde bez dočasných dopravných obmedzení. Často musia stavebné firmy predĺžiť trvanie prác, nakoľko sa reálny stav mosta odhalí až v priebehu. Preto sa opravám mostov politici často radšej vyhýbali.

Skrátka, rekonštruovať most nie je sexy. Dupľom, keď sa jedná „len“ o priepust. Nerobíme však rozdiely medzi opravou dvojmetrového mosta vo Veselom, 17-metrového mosta pri Sobotišti alebo nášho najdlhšieho, 343-metrového mosta cez Váh v Hlohovci. Do opráv 38 mostov sme od roku 2018 investovali spolu 16,1 mil. eur. Predchádzajúce vedenie na tento účel venovalo len jeden milión eur.

V týchto týždňoch ideme ešte ďalej. Kedže to s opravou mostov aj do budúcnosti myslíme naozaj vážne. Rozhodli sme sa urobiť systémový krok a zaobstarali sme našej Správe a údržbe ciest vlastné dočasné premostenie. Jeho tri časti majú po 8 metrov, takže spolu dokážu až 24 metrov. Premiérovo bude použité cez potok Jarčie pri Šoporni, kde následne začneme s vyše dvojmiliónovou eurofondovou rekonštrukciou. SÚC TTSK bude premostením disponovať a bude ho používať pri ďalších projektoch.

Efektivita práce našej župnej cestárskej organizácie výrazne vzrástla. To je dokladom, že aj v oblasti cestnej infraštruktúry sme viditeľne pohli Trnavský kraj dopredu. A sme dobrej ceste k lepším cestám.

Hlohovecký most bude opravený

Dopravná situácia v Hlohovci, likvidácia piešťanského letiska boli aj s kauzou Čistý deň symbolmi zakrývania problémov a nečinnosti zodpovedných. Tieto dlhodobo otvorené rany, ktoré nemajú ľahké a rýchle riešenia, vtlačili pečať aj do našich snáh o rozvoj trnavskej župy v prechádzajúcich piatich rokoch.

Sú to tiež dôvody, prečo sme boli odhodlaní zmeniť náš kraj. Problémom sme sa postavili čelom a navrhli ich odvážne riešenia, ktoré na konci dňa prispejú k vytvoreniu silnejšieho kraja. Získame zrekonštruovaný most, rozlietané letisko či viac kapacít v zariadeniach sociálnych služieb.

Tak ako sme sľúbili, pustili sme sa do komplexnej rekonštrukcie cestného mostu cez rieku Váh v Hlohovci, ktorá si vyžadovala veľmi nepopulárnu celkovú uzáveru. Ak si odmyslíme kozmetickú výmenu asfaltu v roku 2006, tak tento most, ktorý má 343 metrov a je najdlhším v správe župy, sa nerekonštruoval 40 rokov a minimálne posledných 20 rokov bol bez náležitej pozornosti. Ak niečo 20 rokov odkladáte, problém nezmizne a nevyhnisá, iba sa prehĺbi a zväčší.

My sme sa nezľakli ani tejto dlho odkladanej výzvy. Nehľadeli sme na riziko, že sa tejto témy chytí politická opozícia a nepopulárnosť celkovej uzávery bude zneužívať. Chápem, že nikto by nechcel uzavrieť most, spôsobiť veľkú nespokojnosť obyvateľov a nejako prežívať. To však nie je náš prípad. Navyše, spadnuté mosty, obmedzenia dopravy alebo aj niekoľkoročné uzávery mostov sú témou aj v iných krajoch, na celkom území Slovenska, a rovnako aj vo svete.

Stavebné projekty trvajú na Slovensku veľmi dlho. To sme vedeli, a preto sme sa začali rekonštrukcii mosta v Hlohovci venovať a pripravovať projekt hneď po nástupe v roku 2018. Začali sme diagnostikou mosta. Tá odhalila jeho veľmi zlý technický stav a výrazné opotrebovanie jeho konštrukcie. Aj z tohto dôvodu prišlo v roku 2019 k vylúčeniu ťažkej kamiónovej dopravy a totálne sme sa zamerali na potrebnú komplexnú rekonštrukciu mosta. Procesy ako územné konanie, získanie stavebného povolenia, verejné obstarávanie, podpis zmluvy so zhotoviteľom, odovzdanie staveniska a následná dlho očakávaná realizácia podobne veľkých projektov vedia v našom štáte trvať päť či dokonca aj viac rokov. My sme vybrali zhotoviteľa v roku 2021 a po podpise zmluvy sme začali stavať vo februári 2022. To na slovenské pomery považujem za malý zázrak.

Ak by som sa vyjadril podrobnejšie, tak od 2019 sme z mosta vylúčili nákladnú dopravu. Na rekonštrukciu sme sa zodpovedne pripravovali po projektovej aj technickej stránke. Od roku 2019 bola vypracovaná projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie a pre stavebné povolenie, zabezpečili sa všetky administratívne povolenia, a keďže išlo o veľkú zákazku, od konca roka 2020 do jesene 2021 sa zrealizoval proces verejného obstarávania. A napokon sme uspeli aj so žiadosťou o financovanie z eurofondov. Získali sme až 5,3 milióna eur.

Výmena kyvnej stojky, osadenie nových deviátorov či rozšírenie mosta sa, žiaľ, nedajú urobiť bez dočasnej ale úplnej uzávery mosta. Situácia výrazne zasiahla do života mnohých ľudí, a my sme mohli iba zmierniť jej negatívny dosah. Snažili sme sa preto posilniť vlaky v ranných a večerných hodinách, ako aj v čase dopravných špičiek. Optimalizovali sme aj nadväznosti grafikonu vlakov s cestovnými poriadkami prímestských autobusov. Na oboch stranách váhu sme pripravili dočasné záchytné parkoviská s kapacitou 515 áut.

Považujem za dôležité povedať, že do stavebných prác, ktoré dočasne znižujú komfort obyvateľov, sme sa odvážne pustili bez ohľadu na to, že je volebný rok. Mimoriadne uzavretie mosta pre všetku dopravu koncom marca nám dalo za pravdu, že sme most začali rekonštruovať v „hodine dvanástej.“ Boli totiž zistené také poruchy, ktoré ohrozovali samotnú stabilitu mosta. Som rád, že po vykonaní nevyhnutých opatrení na zosilnenie základov a spodnej stavby sa od 20. júla 2022 na most vrátili chodci. Pred obdobím zimnej údržby by mal byť most sprejazdnený aj pre autá, pričom zmluvný termín na dokončenie všetkých prác je v lete budúceho roka. Priebeh rekonštrukcie môžete sledovať na www.hlohoveckymost.sk.

Rekonštrukcia mosta je nevyhnutnou súčasťou riešenia dopravnej situácie v Hlohovci a jej prvú fázu vnímame ako dôležitú a zásadnú. Tak ako sme pred piatimi rokmi sľúbili, pod heslom „Doprava tu kolabuje nikoho to netankuje,“ sme museli začať riešiť rekonštrukciu mosta, a to po náročných stavebných prípravách a bez ohľadu na volebný cyklus. Avšak nebol, a aj keď je to nepopulárne, tak to riešime.

Vo výsledku sa výrazne predĺži životnosť mosta a na oboch jeho stranách pribudnú plnohodnotné osvetlené chodníky a cyklistické trasy. Hlohovčania a návštevníci tak nezískajú len opravený, a na niekoľko desaťročí zabezpečený most, ale aj rozšírený a vynovený cestný úsek a úplne novú kvalitu pre chodcov a cyklistov. Neurobili sme tak len to, čo bolo nevyhnutné, ale ešte viac. Slová nestačia. Odvaha a výsledky rozhodujú.

Zdravá župa

Pred vyše dvomi rokmi sme všetci začali čeliť pandémii ochorenia Covid-19. Rýchle a prakticky nekontrolovateľné šírenie vírusu spôsobilo zmeny v našom bežnom fungovaní. Prísny lockdown zmenil sa naše pracovné aj spoločenské návyky. Svetlom na konci tunela sa ukázalo očkovanie, ktoré na Slovensku veľkokapacitne aj výjazdovo zabezpečovali župy vrátane tej našej. Podali sme 370-tisíc dávok vakcín.

Napriek okolnostiam sme usilovne pracovali na systémových zmenách v zdravotníctve. Za najvýraznejší, prelomový moment v tejto oblasti považujem, že sa župa
opäť stala poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ešte tento rok otvoríme moderné zdravotnícke zariadenie v Trnave. V ďalšej fáze by sme tento model radi rozšírili do viacerých regiónov kraja.

Našim cieľom je zvýšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov, najmä v ambulantnej sfére. Zameriame sa najmä na pokrytie dočasne nedostatkových špecializácií, ako napríklad všeobecné lekárstvo, diabetológia alebo kardiológia.

Zariadenie bude ponúkať aj služby pre doliečovaných, chronicky ťažko chorých a zomierajúcich pacientov prostredníctvom zdravotníckeho stacionára, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) a mobilného hospicu, ktoré sú mimoriadne nedostatkové.

Práve v riešeniach následnej, dlhodobej, paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti predovšetkým v domácom prostredí vidíme budúcnosť. Preto sme s Fakultnou nemocnicou Trnava uzavreli memorandum o spolupráci pri ďalšom rozvoji tejto oblasti aj za využitia inovatívnych opatrení, SMART nástrojov a najnovších poznatkov z výskumu a vývoja.

Druhou novinkou, ktorú sme zaviedli, je dotačný mechanizmus pre všeobecných lekárov pre deti a dorast, respektíve dospelých. Našou ambíciou je vytvárať pre nich atraktívne podmienky a tým stabilizovať ich počet vo všetkých okresoch Trnavského kraja.

Dotácie majú jednak formu príspevkov k platu mladých lekárov pripravujúcich sa na atestáciu v odbore všeobecné lekárstvo, ako aj príspevku pre ich školiace pracovisko. Príspevok môžu lekári získať aj na založenie alebo dovybavenie ambulancií v menej atraktívnych regiónoch. Ponúkame aj možnosť preplatenia časti výdavkov spojených s bývaním.

Takto motivujeme študentov medicíny venovať sa všeobecnému lekárstvu a prísť pracovať do Trnavského kraja. V širšom kontexte sa podieľame na príprave reformy rezidentského programu, ktorej cieľom by malo byť umožnenie praxe budúcich ambulantných lekárov aj v ústavných zdravotníckych zariadeniach.

Tretím pilierom našich aktivít je zabezpečovanie prípravy zdravotníckych pracovníkov na povolanie v troch stredných zdravotníckych školách, ktoré sú regionálne umiestnené v Dunajskej Strede, Skalici a Trnave. Ich študenti sa pravidelne podieľajú aj na prevencií chorôb a osvete o vedení zdravého životného štýlu, ako napríklad Dni zdravia, Župná kvapka krvi alebo Mladý záchranár.

Zhrnuté a podčiarknuté, župa sa za nášho vedenia opäť stala aktívnym hráčom v oblasti zdravotníctva. Opäť sa stala poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a otvorí moderné zdravotnícke zariadenie. Zohráva kľúčovú úlohu pri nastavovaní zdravotníckej politiky v Trnavskom kraji, v rámci čoho účelne prepája ústavnú a ambulantnú zdravotnú starostlivosť. V budúcnosti sa zameriame na rozvoj následnej, dlhodobej, paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti prioritne v domácom prostredí.

V horizonte roka 2030 budeme pri zabezpečovaní kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti postupovať podľa pripravovanej novej stratégie založenej na dátach.

Poznáme silu nášho kraja

V ostatných piatich rokoch sme nazbierali množstvo skúseností a nových nápadov, ktoré chceme rozvinúť v ďalšom období. Staviame na komplexnom prístupe k prosperite regiónu, aby žiadna oblasť nezaostávala.

Výzvou v 21. storočí je téma vzdelávania a príprava mladých ľudí na život v ére dezinformácií. Prosperita závisí aj od rozvoja inovácií – technologických, ale aj sociálnych. Preto som rád, že sme naštartovali podporu perspektívneho kreatívneho priemyslu. Konkrétne plány máme aj v zatraktívňovaní verejnej dopravy alebo tvorbe životného prostredia.

Samosprávne kraje boli dlho prehliadané a podceňované. Dorastali do svojej role, ktorá je v súčasnosti rešpektovaná aj vďaka reštartu združenia SK 8 pod mojim vedením. Zaslúženú pozornosť sme si vynútili aj rýchlou a účinnou reakciou v samom začiatku pandémie. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že oproti práci v parlamente, sú župy priestorom na prinášanie konkrétnych riešení.
Riešení, ktoré zlepšujú život obyvateľov regiónov v reálnom čase.

Aj to nás motivuje posunúť náš kraj ešte ďalej, vpred. Tak, aby bol moderný, efektívny a konečnom dôsledku úspešný v tom zmysle, že bude doručovať kvalitné a dostupné verejné služby.

Som veľmi rád, že sa za mňa postavili zástupcovia širokého spektra demokratických politických strán, samospráv, spoločenského života či občianskej spoločnosti a podporili moju opätovnú kandidatúru na post trnavského župana. Spolu sme zárukou odvážnych rozhodnutí a silnejšieho kraja.

Plníme sľuby

Z 55 téz volebného programu z roku 2017 sme naplnili 49. Päť je čiastočne splnených. Jednej téze sme zatiaľ nedali konkrétnu podobu. To znamená, že naše záväzky predložené obyvateľom kraja sa nám v absolútnej väčšine podarilo naplniť. Nešlo len o prázdne sľuby. Práve naopak, často sme išli nad rámec programových téz a ponúkli sme oveľa viac.

V krátkosti mi dovoľte spomenúť, že v oblasti cyklodopravy sme začínali doslova na zelenej lúke. Nenašli sme pripravené projekty a museli sme sa popasovať s náročným a zdĺhavým majetkovo-právnym vysporiadaním pozemkov, či územnými plánmi obcí. Dnes sa obyvatelia môžu voziť po Vážskej cyklomagistrále pri Piešťanoch. Tento rok postavíme aj jej iné úseky, napríklad medzi Sereďou a Šúrovcami. Na Záhorí to bude úsek medzi Holíčom a Baťovým kanálom pri Skalici alebo 8,1 kilometrov dlhá časť Moravskej cyklomagistrály pri Brodskom.
A to zďaleka nie je všetko.

Za najvýraznejší, prelomový moment v zdravotníctve považujem, že sa župa opäť stala poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ešte tento rok otvoríme moderné zdravotnícke zariadenie v Trnave. Budeme reagovať na výpadky špecializácií a ponúkneme aj riešenia na domácu a dlhodobú starostlivosť.
V tom vidíme budúcnosť.

V sociálnej oblasti sme sa zamerali najmä na modernizáciu, ale hlavne na rozširovanie kapacít pre klientov. Trnavský kraj dlhodobo čelí nedostatku voľných miest, a preto sme sa rozhodli to zmeniť a pripraviť konkrétne projekty.
Nová budova pribudne v Galante a Pastuchove. Úplne nové špecializované zariadenie vznikne z bývalej školy v prírode v Moravskom Svätom Jáne. Pre klientov s poruchou autistického spektra budujeme zázemie na Dobrej Vode.

Asi sme si všetci zvykli, že ľudia vnímajú župu najmä cez mohutnú kompetenciu v oblasti cestnej infraštruktúry. Každý rok sme zvyšovali rozpočet na rekonštrukcie ciest II. a III. triedy a mostov, ktoré sú ich dôležitou súčasťou.
Za päť rokov sme investovali 62 miliónov eur. A zdroje sme využili rozhodne efektívnejšie, ako tomu bolo zvykom v minulosti.

Komplexne sme vymenili 300 kusov cestárskej techniky v hodnote 13 miliónov eur. To nám okrem bezpečnejších ciest prináša aj úsporu na nákladoch a negatívnych vplyvoch na životné prostredie.

V oblasti dopravnej infraštruktúry sme vyriešili napríklad aj dlhoročný problém s “cestou nikoho” do časti Horných Orešian Majdánske, ktorá nikoho z kompetentných vyše 30 rokov nezaujímala.

Posunuli sme sa aj v podpore a rozvoji zriaďovanej aj nezriaďovanej kultúry.
Vytvorili sme viaceré dotačné schémy na podporu umelcov, a to špeciálne v kontexte pandémie. Popri modernizácii 18 župných kultúrnych inštitúcií sme sa zamerali
na podporu úplne novej oblasti - kreatívneho priemyslu. Rozbehli sme dva unikátne projekty. Jeden s osemmiliónovým spolufinancovaním z eurofondov v Trnave a druhý v spolupráci s miestnymi aktivistami v Piešťanoch, Iniciatívou ARTA. V kontexte očakávaných demografických zmien a vývoja trhu práce považujem túto oblasť
za veľmi perspektívnu.

Ďalšou oblasťou, ktorú sme začali rozvíjať prakticky od nuly, je cestovný ruch. Absentovala jeho systémová podpora, čo spôsobovalo, že sa potenciál našej župy takmer nevyužíval. V roku 2019 sme preto založili krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorá navonok prezentuje destináciu ako Trnavský kraj zážitkov.
Piliermi ponúkaných produktov pre domácich aj zahraničných turistov sú voda, kúpele, história, kultúra a gastronómia, ktoré sa snúbia napríklad na Žitnom ostrove. To všetko s využitím unikátnej dopravnej infraštruktúry, ktorou je už spomínané Letisko Piešťany.

Reštartovali sme systém duálneho vzdelávania. Balík výhod pre študentov sme rozšírili aj na tých, ktorí študujú v nedostatočne obsadených, no perspektívnych odboroch. Pracovali sme aj na finančnej podpore a pokračovania vzdelávania pedagógov. Pre začínajúcich z nich ponúkame nový príspevok na bývanie.

Ďalšie desiatky projektov sme rozbehli a chceme ich úspešne dokončiť.
Či sa jedná o úplne novú budovu knižnice v Galante, unikátnu modernizáciu hvezdárne a planetária v Hlohovci, skvalitňovanie športovísk alebo výstavbu cyklotrás.

Prečo (znova) kandidujem?

Pred piatimi rokmi som bol odhodlaný zmeniť náš kraj. Predstúpil som pred obyvateľov, pred vás, s konkrétnou ponukou zmeniť veci k lepšiemu.

Župa bola takmer neviditeľná. Fungovala ako uzavretý klub určený len pre vyvolených. Do predchádzajúcej kampane som preto vstupoval s ambíciou (doslova) otvoriť dvere župného úradu obyvateľom a verejnej kontrole.

Po zvolení za trnavského župana sme sa spolu s tímom rovnako motivovaných ľudí pustili do tvrdej práce. Nebáli sme sa veľkých projektov, ani dlho odkladaných výziev. Naplno sme sa vrhli aj do nových iniciatív, ktoré sa dovtedy so župami nespájali. Dnes za nás hovoria konkrétne riešenia a výsledky. Uvediem na začiatok hlavné oblasti, ktoré aj symbolicky odlišujú éru pred a po nástupe nového vedenia župy.

Preberali sme najzadlženejšiu župu zo všetkých ôsmich. Jej úverová zaťaženosť bola až 46,65 % vrátane dlhu po nemocniciach. Predsavzali sme si výrazne zlepšiť hospodárenie kraja a dostať sa pod 40 %. To sa nám podarilo. Dokonca sa nám podarilo viac. Napriek pandémii covidu či zásahom vlády a parlamentu do rozpočtu župy, k decembru očakávame úroveň zadlženia len na úrovni 33 %.

Zdedili sme vybrakovaný rezervný fond so zostatkom 29-tisíc eur. Dobrým hospodárením sme objem peňažných fondov navýšili až na 30,6 mil. eur v roku 2021. Tento tisícnásobný nárast objemu peňažných fondov nám umožnil splatiť 16,2 miliónovú balónovú splátku úveru prijatého ešte bývalým vedením.
Pripravili sme si aj rezervu na horšie časy, ako sú napríklad teraz.
Popri tom sme výrazne investovali do zveľadenia kraja. V tempe sme nepoľavili ani v kontexte pandémie alebo vojny na Ukrajine. Pri tom všetkom garantujeme, že volebné obdobie neskončíme s vydrancovanými účtami.

Predchádzajúce vedenie župy hlboko nedôverovalo potenciálu slobodnej iniciatívy obyvateľov kraja a občianskej spoločnosti. Na podporu rozvoja kraja a komunitného života prostredníctvom grantov a dotácií vyčleňovalo finančné prostriedky len v objeme 300-tisíc eur ročne. Náš prístup k tomuto dôležitému nástroju je diametrálne odlišný.

Zaviedli sme viaceré, špecificky zamerané grantové schémy. Postupne sme objem vyčlenených finančných prostriedkov navýšili až na dnešných 2,5 milióna eur. Aktívnym ľuďom takto vytvárame podmienky a umožňujeme pretvárať ich bezprostredné okolie. Príkladom dobrej praxe takejto verejnoprospešnej činnosti je obľúbený participatívny rozpočet, ktorý sme zaviedli a aj prostredníctvom neho spolu tvoríme kraj.

Som hrdý, že sa nám do diania podarilo zapojiť široký okruh starostov a primátorov, osobností kultúrneho, akademického a spoločenského života, malých a stredných podnikateľov, či občianskych aktivistov. Teším sa, že viacerí z nich sú tu dnes s nami.

Pokrok župy symbolizuje aj úspešný príbeh piešťanského letiska, ktoré sme zachránili pred likvidáciou. Tak, ako sme si zaumienili, postupne sme ho “rozlietali”. Napriek pandémii, minulý rok letisko premiérovo dosiahlo prevádzkový zisk.
V máji viac ako 20-tisíc ľudí navštívilo druhý ročník Festivalu letectva Piešťany a v júni sme odštartovali tretiu charterovú sezónu. Pripravujeme ucelený produkt cestovného ruchu pre zahraničných turistov, pre ktorých bude letisko vstupnou bránou do regiónu.

Trváme na svojich princípoch a hodnotách. Preto vytrvalo bránime župný majetok voči osobám s pochybnými väzbami a naštrbenou povesťou. Áno, mám na mysli aktérov kauzy Čistý deň. V jednej budove po tomto neslávne známom resocializačnom zariadení v Galante sme otvorili nové centrum sociálnych služieb.
Podobný zámer máme aj s druhou budovou, o ktorú sa stále súdime. A neustúpime.

Podobne odvážne sme sa pustili do rekonštrukcie mosta v Hlohovci. Na to si netrúfol nik za ostatných 40 rokov. My áno. A bez ohľadu na to, že je volebný rok. Za tri roky sme projektovo pripravili komplexnú rekonštrukciu mosta. Uspeli sme aj so žiadosťou o vyše päťmiliónové spolufinancovanie z eurofondov.

Vo výsledku sa výrazne predĺži životnosť mosta a zvýši sa bezpečnosť obyvateľov.
Tí budú po novom môcť využívať aj plnohodnotné chodníky a cyklistické trasy po oboch stranách.

Dámy a páni, toto sú symboly zakrývania problémov a nečinnosti bývalého vedenia župy. Sú to však hlavne symboly, ktoré sa prelínajú celým päťročným funkčným obdobím. My sme sa náročným výzvam nevyhýbali. Prijímali sme ťažké rozhodnutia a tvrdo sme makali, aby sme ich vyriešili.

Preto som sa znova rozhodol uchádzať o podporu všetkých obyvateliek a obyvateľov Trnavského kraja. Nechcem dovoliť, aby sme sa v turbulentných časoch odklonili od nastaveného kurzu, nebodaj vrátili späť.